Ako komunikovať s nehovoriacim dieťaťom?

Príprava na hovorenú reč a nástup prvých slov v rozmedzí 12. – 18. mesiaca

Pred samotným hovorením alebo vyslovovaním prvých slov by malo každé dieťa dozrieť v sluchovom vnímaní, teda hľadať zvuky alebo sa obracať za zvukmi v prostredí a reagovať na ľudské hlasy, príp. konkrétnu osobu. Podstatné je aj dozrievanie oromotoriky – hra s artikulačnými orgánmi, džavotanie, ktoré prechádza do napodobňujúceho džavotania. Posledným stupňom je dozrievanie kognície – pamäti. Dieťa si musí pamätať zvukové štruktúry, ak ich má použiť ako slovo.

Na vzniku prvých slov u detí sa podieľa predovšetkým hrubá a jemná motorika, motorická koordinácia, ktorá sa vyvíja súbežne s tým, ako dieťa začína chodiť a strieda nohy, pri preliezaní alebo nacvičovaní sebaobsluhy. Dôležité sú aj sluchové vnímanie a pamäť, ktoré trénujeme formou básničiek a pesničiek. Ako podporu hovorenia musí mať dieťa najmä správny vzor reči – ten predstavujú rodičia alebo iní členovia rodiny. Hovorme tak, aby naša reč bola ľahká, opakujúca a pomalšia.

Kedy deti nehovoria a aké sú dôvody?

Základnou charakteristikou nehovoriaceho dieťaťa býva oneskorený vývin reči, keď pomalšie dozrievajú všetky funkcie, ktoré dieťa pri vývine hovorenej reči potrebuje. Ďalším z dôvodov je aj vývinová jazyková porucha, oslabená pamäť alebo oslabené rozlišovanie zvukov reči. Iným aspektom môže byť OPMV (oneskorenie psychologického mentálneho vývinu), zároveň sa oneskorujú všetky predispozície, ktoré sú potrebné na vývin reči. V niektorých prípadoch ide aj o sluchové postihnutie alebo autizmus, pri ktorých dieťa nemá potrebu komunikovať. Ku ktorémukoľvek dôvodu sa môže pridať aj vývinová verbálna dyspraxia, čo je motorická neobratnosť, ktorá všetky predchádzajúce body ešte sťažuje. Ide o deti, ktoré vnímajú a chcú opakovať, no zároveň nevydajú ani hlásku, pretože im to motoricky nejde.

Čo môže byť považované za bariéru pri rozvíjaní reči a čo urobiť?

Jednou z bariér je, ak u dieťaťa absentuje vzor rozprávania, príp. ak ho dieťa ignoruje. To sa objavuje hlavne pri deťoch s autizmom. Zároveň môže ísť aj o deti s ADHD alebo problémovým správaním, ktoré im nedovoľuje vnímať reč. Problémom môže byť aj učenie, teda oneskorenie vývinu, oslabenie pamäti alebo oslabenie sluchovej diferenciácie a pod.

Podstatné je, aby sme u detí stimulovali jemnú, hrubú motoriku a koordináciu či podporovali sebaobslužné činnosti (obliekanie, obúvanie, toaleta...). Dôležité je aj sluchové vnímanie, ktoré stimulujeme formou čítania kníh, básní, piesní alebo samotným rozprávaním sa s dieťaťom a rozvíjaním hry.

Pri hre je dôležité, aby dieťa tolerovalo partnera, s ktorým do hry vstupuje. Rozvíjame sociálnu interakciu, ktorú považujeme za základ akejkoľvek reči. V hre si s dieťaťom vymieňame úlohy, pričom pochopí, že sa striedajú úlohy aj pri učení. V hre rozvíjame aj sekvencie, teda dieťa je schopné urobiť počas hrania viacero nadväzujúcich činností (napr. nakŕmiť bábiku a uložiť ju spať). Podľa postupnosti v hre dokážeme určiť, na koľko slov je pripravené, teda koľko si dokáže zapamätať. Okrem toho je dôležité rozvíjať aj kvalitu hry – musí byť funkčná (teda dieťa chápe, na čo sa predmety používajú) a napodobňujúca (vie napodobniť všetko, čo vidí u rodičov). Podstatné je aj to, ak dieťa dokáže tvoriť predstieranú alebo rolovú hru.

Kedy je potrebné navštíviť odborníka?

Dieťa by malo mať dovŕšených 18 mesiacov, v ktorých nereaguje na hovorenú reč (oslovenie menom, nepochopenie ľahkých zákazov...). Ak nerozumie reči, pretože si slová nedokáže ani po opakovaní zapamätať, alebo ak hovorí menej ako päť aktívnych slov či nemá záujem o sociálny kontakt, príp. nekomunikuje ani jednoduchými gestami, je potrebné vyhľadať odborníka. Konzultácia s ním je vhodná aj vtedy, ak u dieťaťa pozorujeme problémy v správaní, pretože aj to má súvis s rečou.

Pri malých deťoch začíname návštevou pediatra. Detskí lekári majú test komunikačného správania a sú povinní robiť skríningové testy deťom do troch rokov. Návšteva u psychológa je podstatná, ak má dieťa problémové správanie. V prípade, že nerozpráva, je potrebná aj návšteva logopéda, príp. špecializovaného centra, ktoré sa venuje danému problému.

Ako navodiť komunikáciu náhradnou formou?

Pre dieťa, ktoré nerozpráva, môžeme použiť gestá, obrázky alebo aj komunikačné predmety a technológie. Nie je potrebné sa komunikácie náhradnou formou báť, pretože ňou stimulujeme vývin hovorenej reči. Náhradná komunikácia sa učí veľmi jednoducho. Rodič len používa gestá, príp. obrázky (piktogramy) počas chodu bežného dňa a pri hre, pričom dieťa tieto gestá preberá.

Náhradnú komunikáciu môžeme formovať aj prostredníctvom riadeného učenia, keď vytvárame dieťaťu komunikačné situácie (je motivované pýtať si niečo). Ukazujeme mu gesto alebo obrázok a tým mu znázorňujeme vzor používania. Všetky situácie musíme často a pravidelne opakovať, zároveň nie je vhodné učiť dieťa naraz viac ako päť gest alebo obrázkov.

Komunikačné situácie vytvárame tak, že napr. obľúbené jedlo dieťaťu podávame v menších množstvách a je nútené pýtať si ďalšiu porciu alebo môžeme obľúbenú hračku podať dieťaťu v zatvorenej priehľadnej nádobe – bude potrebovať pomoc, o ktorú vás musí požiadať. Jednou z možností je prerušiť obľúbenú činnosť, vtedy bude dieťa žiadať pokračovať a bude musieť opäť o to samostatne požiadať.

Ako komunikovať, aby sme zlepšili porozumenie reči dieťaťa a komunikačné stratégie podpory aktívnej reči?

Najdôležitejšie je komentovať všetko, na čo sa dieťa pozerá, čo robí a všetko, čo s dieťaťom robíme my. Ak potrebujeme podporu pri porozumení, využívame len gestá. Snažíme sa zjednodušovať vety a ponúknuť dieťaťu len jednu informáciu, opakovať ju a nechať určitý čas na jej spracovanie.

Pri podpore aktívnej reči myslíme na to, že rodič je vždy vzorom aj v komunikácii. Používame jednoduché slová, ktoré dieťaťu často opakujeme, pretože to, čo počuje najčastejšie, si rýchlejšie zapamätá a bude samo používať.

                                                                                                                       Barbora Gazdíková

Zdroj: Ako komunikovať s nehovoriacim dieťaťom? (webinár s logopedičkou PhDr. Danou Buntovou, PhD., pre pedagogické vydavateľstvo INFRA Slovakia)