Prečo žiakom pomáhajú myšlienkové mapy?

Využitie myšlienkových máp v edukácii spropagoval britský spisovateľ Tony Buzan. Zistil, že Leonardo da Vinci či Albert Einstein si vytvárali poznámky zvláštnym spôsobom. Po celej ploche papiera, so symbolmi, šípkami... Ľudský mozog funguje nelineárne, vytvára si asociácie. Jeden pojem vyvolá predstavu ďalších. Ako strom s konármi alebo ako siete či mapy. Podľa T. Buzana sú preto poznámky v podobe myšlienkových máp oveľa efektívnejšie. Vyhovujú najmä deťom s vizuálnou pamäťou. 

Ako si robiť poznámky = tvoriť myšlienkové mapy? 

• Hlavnú tému napíšte do stredu. 
• Začnite vpravo hore a postupujte v smere hodinových ručičiek. 
• Kreslite obrázky (vôbec nemusia byť pekné), symboly. 
• Využívajte VEĽKÝ a malý typ písma. 
• Používajte rôzne farby, píšte stručne, prepájate pojmy čiarami, buďte hravý/-á.  

Dôležité je, aby tvorba poznámok v podobe máp žiakov viac bavila ako klasické písanie do riadkov... 

  Kreslenie "bublín", ich prepájanie čiarami, využitie farieb, kresby, symboly a postavičky - takto si učivo najlepšie zapamätajú školáci, ktorí sú tzv. zrakové typy. Na takomto vizuálnom učení je založená naša Bystríkova pomôcka MYŠLIENKOVÉ MAPY – SLOVENSKÝ JAZYK. Pripravila ju docentka Mária Beláková, ktorá vzdeláva budúcich učiteľov a učiteľky na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.   Farebnosť, zástupné symboly, nelineárne spracovanie poznatkov stimulujú mozog a pomáhajú jednoduchšiemu učeniu.  Autorka doplnila mapy aj o príklady i mnemotechnické pomôcky. 

Prázdniny plynú rýchlo a od septembra môže táto praktická príručka nejednému žiakovi výrazne uľahčiť spomínanie si na to, čo už zo slovenského jazyka vie .