Raná intervencia u detí s poruchami sluchu II.

Raná intervencia u detí s poruchami sluchu II.
Druhý webinár s klinickou logopedičkou Mgr. Danielou Hudecovou, PhD., a prednostkou Detskej ORL NÚDCH v Bratislave MUDr. Irinou Goljerovou, CSc., MPH, a ich hosťami: prof. Andrejom Kráľom – profesorom systémovej neurovedy Macquarie University, Sydney, Austrália, vedúcim Katedry experimentálnej otológie a profesorom neurofyziológie sluchu na Hannoverskej univerzite medicíny v Nemecku a Dr. Petrom Hubkom – vedúcim Jednotky klinického výskumu v oblasti audiologických štúdií na Klinike ORL a chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Súčasťou webinára budú videá detí, ktoré boli implantované v ranom veku a rozvíjali sa u nich sluchové schopnosti a prostredníctvom nich reč. 

Webinár je určený najmä rodičom detí s poruchami sluchu, ale i odborníkom, ktorí s nimi pracujú.

Lektorka: MUDr. Irina Goljerová, CSc., MPH, prednostka Detskej ORL NÚDCH, Bratislava, Slovensko: Možnosti diagnostiky sluchu u malých detí a činnosť Centra pre deti s poruchou sluchu Národného ústavu detských chorôb v Bratislave
V rámci Kliniky detskej otorinolaryngológie LF UK a NÚDCH v Bratislave je zriadené Centrum pre deti s poruchou sluchu NÚDCH. Klinika sa zaoberá, čo sa týka uší, komplexnou diagnostikou a liečbou ušných chorôb a vedie národný register detí s poruchou sluchu. Podľa závažnosti problému sú vybrané skupiny detí dispenzarizované, osobitnú skupinu tvoria deti, ktoré sú sledované v rámci povinného skríningu sluchu novorodencov v rámci Slovenskej republiky. Takéto deti vyžadujú v prípade zistenej poruchy sluchu jeho skorú rehabilitáciu, k čomu sa využívajú všetky dostupné metódy vrátane načúvacích prístrojov a kochleárnych implantácií. Následne sú tieto deti v centre sledované a ich pomôcky sú nastavované. Klinika disponuje interdisciplinárnym tímom odborníkov (ORL lekári, foniater, psychológ, logopéd) a využíva možnosti komplexnej spolupráce s inými odbormi v rámci NÚDCH. V súčasnosti pracujeme na projekte zavedenia kmeňovej implantácie v spolupráci s miestnym neurocentrom.

• Hosť: Profesor Andrej Kráľ, vedúci Katedry experimentálnej otológie a profesor neurofyziológie sluchu na Hannoverskej univerzite medicíny, Nemecko, profesor systémovej neurovedy, Macquarie University, Sydney, Austrália: Kritická vývojová perióda pre počutie a reč 

Mačka s vrodenou hluchotou slúži ako model na štúdium reorganizácie mozgu v dôsledku vrodenej hluchoty. Mozgová kôra sa rodí nezrelá a vyzrieva v  interakcii s prostredím. Pod stimuláciou kôra eliminuje tie synaptické spojenia medzi nervovými bunkami, ktoré na spracovanie podnetov nepotrebuje, a buduje tie, ktoré potrebuje – neurónové siete mozgovej kôry vyzrievajú pod vplyvom prostredia. Chýbanie sluchových podnetov interferuje s týmto procesom. Dozrievanie mozgovej kôry u hluchých zvierat je neúplné, odlišné od počujúcich zvierat, pričom hluché zviera stráca priveľa synaptických spojení. To redukuje výpočtovú kapacitu kôry a vedie k neschopnosti adekvátne spracovať sluchový podnet.

Čím skôr hluché zviera získa sluchový podnet prostredníctvom kochleárneho implantátu (KI), tým viac sa aktivita v mozgovej kôre podobá počujúcim zvieratám. Neuróny sluchovej mozgovej kôry potom vo väčšej miere reagujú na KI a adekvátnejšie analyzujú elektrický podnet. Maturácia sluchovej kôry vyžaduje stimuláciu a je možná len v rámci skorej, tzv. kritickej periódy. Záznamy u detí s hluchotou pomocou EEG potvrdzujú podobné procesy po implantácii ako u hluchých mačiek.  

Na základe týchto štúdií môžeme konštatovať, že existuje „kritické obdobie“ počas ktorého sluchová kôra dozrieva pod vplyvom sluchových podnetov. Ak nedôjde k sluchovej stimulácii (prostredníctvom kochleárnych implantátov alebo načúvacích prístrojov), mozgová kôra nedosiahne schopnosť adekvátne spracovať sluchové podnety a nedôjde k jej normálnemu vývinu. Kritické obdobie pre vývin sluchových oblastí v mozgu sa uzatvára.

Kompenzovať poruchu sluchu (aj jednostrannú) je teda potrebné najneskôr do 3. roku, ale optimálne výsledky sa dosahujú pri implantáciách v priebehu prvého roku života pri bohatej akustickej a komunikačnej stimulácii v kruhu rodiny.

• Hosť: Dr. Peter Hubka, vedúci Jednotky klinického výskumu v oblasti audiologických štúdií na Klinike ORL a chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty UK v Bratislave: Potreba integratívneho prístupu k vývinu dieťaťa s poruchami sluchu

Na zabezpečenie správneho vnímania zvukov a reči je nevyhnutné, aby boli neurálne siete zodpovedné za spracovanie zvukov správne „natrénované“ a prispôsobené individuálnemu vstupu z ucha. Základný „tréning“ sa za normálnych okolností deje počas skorého vývinu dieťaťa, v priebehu prvých rokov života. V priebehu ďalšieho života sa prostredie a aj sluch samotný môže meniť, čo vyžaduje neustále adaptovanie sluchového systému. Neurálny mechanizmus nevyhnutný na takýto „tréning“ a optimalizáciu mozgových štruktúr spojených so sluchom sa nazýva neurálna plasticita, teda schopnosť prispôsobenia sa neurálnych sietí na optimálne vnímanie zvukov a reči.
Forma neurálnej plasticity sa mení v závislosti od veku človeka. Rozoznávame predovšetkým jej dva typy: detskú (juvenilnú) a dospelú (adultnú). V tejto prednáške zhrnieme rozdiely medzi týmito dvoma formami plasticity, ktoré priamo ovplyvňujú vývin sluchu v ranom období vývinu a v neskorších fázach života.
Kochleárna implantácia ako metóda kompenzácie poruchy sluchu aktivuje sluchový systém odlišným spôsobom v porovnaní s normálnou funkciou vnútorného ucha. Preto je nevyhnutné, aby sa neuróny a ich spojenia prispôsobili tejto novej forme aktivácie. Tu zohráva rozhodujúcu úlohu stav neurálnej plasticity, v ktorej sa sluchový systém a celý mozog po kochleárnej implantácii nachádza. Objasníme dôvody relatívne vysokej úspešnosti zapojenia sluchovej informácie do všeobecného vnímania okolitého sveta v skorom štádiu vývinu nervového systému v porovnaní s neskoršou liečbou.
V skorom období vývinu sa však okrem sluchu rozvíjajú súčasne všetky funkcie mozgu potrebné na správne vnímanie, pohybové schopnosti a psychiku dieťaťa. Je mimoriadne dôležité, aby vývin týchto psychických a sociálnych kompetencií nebol procesom kompenzácie sluchu a jeho rehabilitácie narušený. Zapojenie rodiny a sociálneho okolia dieťaťa je nevyhnutné pri zabezpečení kompletného a vyváženého vývinu vnemového, rečového, psychického a sociálneho rozvoja dieťaťa.
Dr. Peter Hubka je vedúcim Jednotky klinického výskumu v oblasti audiologických štúdií na Klinike ORL a chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Súčasne založil a vedie novovzniknuté Laboratórium pre komplexný výskum mozgu a sluchu, ktoré tvorí spoločné pracovisko Biomedicínskeho centra SAV Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Hlavným zameraním jeho činnosti je využitie mechanizmov neurálnej adaptácie (neurálnej plasticity) na diagnostiku, liečbu a rehabilitáciu pacientov s poruchami sluchu. Vyštudoval biomedicínske inžinierstvo na Elektrotechnickej fakulte STU v Bratislave. Doktorský titul získal z biofyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. Viac ako 20 rokov sa venoval výskumu dôsledkov vrodenej poruchy sluchu (obojstrannej a jednostrannej) na centrálne nervové dráhy, najmä na sluchovú mozgovú kôru, na výskumných pracoviskách vo Frankfurte, Hamburgu a Hanoveri. V súčasnosti pokračuje vo výskumnej práci na Slovensku s cieľom zlepšiť porozumenie neurálnych mechanizmov sluchového vnímania, a najmä neurálnej plasticity spojenej s poruchami sluchu. Schopnosť neurálnej adaptácie sa môže následne využívať pri následnej rehabilitácii sluchového systému po znovuobnovení sluchového vstupu pomocou načúvacích zariadení a kochleárnych implantátov.

Webinár ponúkne i zostrih videí detí, ktoré boli implantované v ranom veku a rozvíjali sa u nich sluchové schopnosti a prostredníctvom nich reč. Videá, keď boli deti malé: 2,5-ročné, 5-ročné, 10-ročné, a dospelé: 20-, 30-ročné. Zhodnotia kvalitu svojho života v súčasnosti. 
Hlavná organizátorka webinárov Raná intervencia detí s poruchami sluchu I. a II.:
Mgr. Daniela Hudecová, PhD., študovala klinickú logopédiu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. V rámci externého doktorandského štúdia sledovala vývin auditívno-predverbálneho správania a jeho vplyv na vývin jazykových a sluchových schopností u detí s kochleárnym implantátom. Pracovala ako klinická logopédka na foniatrickom oddelení Fakultnej nemocnice v Bratislave, neskôr na samostatnom oddelení klinickej logopédie. Bola súčasťou tímu Slovenského centra kochleárnej implantácie. Prostredníctvom Fulbrightovho štipendijného programu sa zúčastnila na študijno-pracovnom pobyte v škole pre deti s poruchami sluchu v Massachusetts v USA. Vedie súkromnú logopedickú ambulanciu Logos, s. r. o., kde pracuje prevažne s deťmi s poruchami sluchu. V roku 2024 ukončila akreditované vzdelávanie organizované firmou MED-EL v oblasti starostlivosti o deti s poruchami sluchu kompenzovanou kochleárnymi implantátmi (Hearing implant rehabilitationist). V súčasnosti pôsobí ako klinická logopédka na Detskej ORL klinike DFNsP v Bratislave.
Už je v predpredaji jej publikácia (v spoluautorstve so S. Adzimovou a M. Petrík): Počujem – hovorím – komunikujem: od zvukov k reči cez sluch.
(Celý webinár bude v slovenskom jazyku.)

Každý prihlásený dostane e-mailom certifikát o účasti s informáciou o časovej dotácii (pre pedagógov – do osobného, resp. atestačného portfólia). (Na certifikáte bude meno objednávajúceho, ak má byť iné, prosím, uveďte to do poznámky v objednávke. Ďakujeme.)
Údaje na pripojenie k webináru vám pošleme v deň jeho konania. Každý účastník bude mať k dispozícii počas 7 dní videozáznam z webinára.
Upozornenie: Kapacita webinára je obmedzená. Minimálny počet účastníkov je 15.
Viac informácií o pripojení k webináru.